To, že beta-glukán (1,3/1,6 D) pozitívne ovplyvňuje náš imunitní systém, je známy fakt. Dlhé roky sme však nepoznali mechanizmus účinku beta-glukánu (1,3/1,6 D), až v roku 1996 sa podarilo preukázať nielen ako sa glukán viaže, ale aj celý mechanizmus účinku. Ukázalo sa, že na bunkách imunitného systému (jedná sa najmä o makrofágy, dendritické bunky, neutrofily, niektoré lymfocyty a prirodzených zabijakov) existujú špecifické receptory, na ktoré sa viaže beta-glukán. To znamená, že za normálnych okolností sú bunky stimulované len mierne, ale sú pripravené k obrannej reakcii vo chvíli, kedy im takúto možnosť ponúkneme. Možnosťou je práve beta-glukán (1,3/1,6 D).
Konečným výsledkom je vysoko aktívna bunka, ktorá ničí všetko cudzorodé a škodlivé, od baktérií až po rakovinotvorné bunky. V prípade rakovinotvorných buniek sa navyše uplatňujú protilátky. Zatiaľ čo sa protilátky v našom tele nebudú viazať na normálne bunky, v prípade existencie rakovinotvorných buniek táto väzba existovať bude. Ani to ale na samotné zničenie nádoru nestačí, pretože k zabitiu buniek je v blízkosti nádoru potrebná nielen prítomnosť protilátok a komplementu, ale aj dostatočne aktivovaných buniek. K aktivácií sa hodí najmä beta-glukán (1,3/1,6 D).
Rovnako to platí aj v prípade zvyšovania tvorby krvi poškodenej radiáciou alebo chemoterapiou. Dnes nie je prakticky možné úplne sa vyhnúť miernemu ožiareniu, či už pri častom cestovaní lietadlami, odraze obrazoviek počítača, mobilných telefónov pri uchu, alebo pri röntgenových lúčoch u lekára. Beta-glukán (1,3/1,6 D) aktivuje makrofágy k odstraňovaniu buniek poškodených radiáciou a funguje ako antioxidačná látka. Rad štúdií publikovaných po celom svete opakovane dokázal, že použitie glukánu či už preventívne, alebo po ožiarení, má za následok výraznú podporu tvorby krvi.
Ďalším efektom beta-glukánu (1,3/1,6 D) je dôležitá úloha pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi a udržovaní optimálnej hladiny cukru v krvi.
Séria klinických skúšok dokázala hojivé účinky beta-glukánu (1,3/1,6 D) u pacientov v pooperačných stavoch, u ktorých podávanie glukánu výrazne znižovalo riziko úmrtia na sepsu. Tieto štúdie tiež objavili ideálne dávky a dokázali bezpečnosť dlhodobého podávania glukánu u pacientov po ťažkých operáciách hrudnej a brušnej dutiny. Zatiaľ čo neboli nájdené žiadne negatívne interakcie s podávanými liečivami, pacienti liečení glukánom mali výrazne menej infekcií. Štúdie z Japonska a Číny ďalej preukázali pri súčasnom nasadení glukánu a chemoterapie výrazné predĺženie dĺžky prežívania u pacientov s nádormi. Ďalšie štúdie prebiehajúce v dvoch amerických univerzitných centrách a na Filipínach sa sústredili v posledných troch rokoch na vplyv beta-glukánu (1,3/1,6 D) pri podpore špecifických protilátok zameraných na nádorové bunky. Predbežné štúdie ukázali, že pridanie beta-glukánu (1,3/1,6 D) zvyšuje aktivitu týchto protilátok až trojnásobne.